Do Pezinka si zavítal v lete minulého roku. Viem, že priamo z Anglicka. V IBB Polonia London si bol legendou. Čo bolo hlavným rozhodnutím ukončiť tvoje dlhoročné pôsobenie v zahraničí?
V zahraničí, konkrétne v Londýne som strávil dlhých 17 rokov. Prvých 7 som hrával v najvyššej Anglickej súťaži. V sezóne 2010/11 sme získali prvý národný titul. Neskôr som utrpel zranenie kolena. Po operácii už o hraní na najvyššej úrovni nebolo ani reči, tak som začal v klube, ktorý som mal veľmi rád, vypomáhať ako asistent a neskôr aj ako tréner. Všetko išlo hladko, narodila sa mi tam dcéra, mal som zázemie. Napriek tomu to bolo stále zahraničie. Na Slovensko som sa rozhodol vrátiť z viacerých dôvodov, jedným z nich bola moja malá dcéra, ktorá chcela byť bližšie k starým rodičom. Ako rástla, začali jej starý rodičia a ostatná rodina chýbať.
Ako si sa dostal k nám a prečo padla voľba práve pre ŠVK Pezinok?
To že som sa rozhodol pre Pezinok bola zhoda náhod. Pezinok mi doporučil môj dobrý priateľ, vraj tu vyrástol veľmi silný a stabilný klub, v ktorom majú šancu mladý a ambiciózny tréneri. Odporučil mi kontaktovať súčasného prezidenta a jedného z najlepších trénerov na Slovensku – Ladislava Popeláša, ktorého osobne poznal. Vedel, že si padneme do oka. Po prvotnej krátkej a stručnej komunikácii sme sa dohodli, že keď sa vrátim stretneme sa osobne. To už bola viac menej hotová vec. Bolo to veľmi rýchle, nemal som nad čím váhať. Je to síce ďalej od starých rodičov, ako som pôvodne zamýšľal, ale stále bližšie ako Londýn. Rodina je tu spokojná a dcéra dokonca tento rok začala trénovať v klube. Takže spokojnosť na všetkých stranách.
V Anglicku si bol najskôr aktívnym hráčom a neskôr trénerom úspešného mužského tímu. V čom vidíš najväčší rozdiel v trénovaní a hernom prejave medzi mužmi a juniorkami, ktoré teraz vedieš?
Rozdiel medzi mužmi a ženami je vo všeobecnosti obrovský a juniorky, ako som mal už česť zistiť, sú špeciálna kategória. S mužmi som nemal problém, že by mi neprišli na tréning, lebo sa musia učiť alebo že ich bolí hlava. Aj ja ako hráč som sa snažil byť na každom jednom tréningu, či už som bol zranený, zlomený alebo unavený. Aj od hráčov som to potom očakával. Oni to však brali ako samozrejmosť. Čo mi tu u dievčat v tejto vekovej kategórii trochu chýba, je väčšia disciplína a “commitment” , alebo teda príslušnosť ku klubu. Pre niektoré je to akoby iba ďalšia etapa v živote a je to škoda. Samozrejme česť výnimkám, niektoré baby sú ozaj telom aj dušou “naše”. V klube sa robí skutočne dobrá robota a investuje sa veľa času do detí. Robia sa rôzne akcie, na ktorých sa podporuje práve súdržnosť s klubom. Toto v UK nehrozí. Tam je šport pre deti skôr na báze krúžkov.
Počas sviatkov sme nemali úplnú pauzu, mali sme tréningy mierne upravené. Nie všetky dievčatá boli doma, nie všetky boli zdravé. Tie čo mohli makali. Od nového roku nabiehame nazad do aktívnych tréningov. I keď babám práve začína v školách skúškové obdobie, snažíme sa postupne riešiť všetky herné činnosti. Príprava pred zápasmi je stále ešte dosť ťažká aj pre mňa, nakoľko som v tejto vekovej kategórii a aj oblasti relatívne krátko. Dievčatám sa však už teraz snažím vštepiť systém, ktorým by som sa chcel uberať. Je to však mimoriadne náročné, vzhľadom na počet dievčat v tejto tréningovej skupine. V mužskom volejbale si tréner vyberá hráčov, aby zapadli do herného systému, pri juniorkách musím pracovať s tým, čo mám. Čo príde v danej chvíli na tréning, takže mnohokrát aj v zápasoch improvizujem. Ale na druhej strane, je to pre mňa neskutočná výzva, aj keď výsledky niekedy nie sú také, akoby som očakával. Našťastie som typ trénera, ktorý zastáva názor, že volejbal nie je len o výsledkoch. Progres a niektoré svetlé chvíľky v jednotlivých zápasoch stoja za tú drinu.
Aké dievčatá tvoria momentálne káder oboch tímov? Vieme, že trénujú spolu v jednej tréningovej skupine.
Po mentálnej ale aj hernej stránke máme v družstvách veľmi rôznorodé dievčatá. Na tréningoch častokrát až moc ukecané, rozjašené, ale všetky sú veľmi snaživé a bojujú čo im sily stačia. Chýba im však ešte dostatok herných skúseností, ktoré nikde inde ako na zápasoch nezískajú. Aj preto sa nám osvedčilo premiešavanie jednotlivých kádrov. Tak seniorských, juniorských ale i žiackych. Niektoré z junioriek dostávajú šancu v seniorskom extraligovom tíme, čo je pre ne určite veľmi užitočná skúsenosť. V klubovom kádri máme aj hráčky, ktoré sú prvoplánovo v seniorskom extraligovom tíme, no vekovo sú ešte juniorky. Tie síce s nami netrénujú, no na ťažšie zápasy junioriek prídu rady a veľmi užitočne vypomôcť. Družstvo to v každom smere posúva vpred. Do kadetiek zas posúvame staršie žiačky, ktorých máme v klube dostatok. Sú veľmi šikovné a málopočetnému tímu tiež veľmi užitočné.
Po prvej časti súťaže sa Kadetky nachádzajú na výbornom 2.mieste a Juniorky na 4.mieste. Čaká nás druhá časť sezóny, máš už predstavu-cieľ kam až by si to chcel s dievčatami dotiahnuť?
Kadetky boli v minulej sezóne mimoriadne úspešné – prebojovali sa až na kvalifikáciu o postup na M-SR. Iba neskúsenosť našich dievčat nás pripravila o postup na finálový turnaj, čo je veľká škoda. Túto sezónu sme síce stratili zopár skúsenejších hráčok, ale pribudli mladšie a veľmi šikovné dievčatá, čo nám dáva nádej, že do budúcna vybudujeme veľmi slušný káder. Priamy postup na M-SR by bol určite skvelý, uvidíme ako sa popasujeme so súpermi v novom roku. Cieľom je vybudovať kvalitný tím a pripraviť dievčatá na veľký volejbalový svet.
S juniorkami sme aktuálnu sezónu rozbehli veľmi dobre. Veľkou výhodou je, že na finálový turnaj M-SR postupuje z našej oblasti až 6 tímov. Takže náš cieľ je jasný. Chceme s dievčatami zabojovať, udržať si aktuálnu pozíciu, poprípade si ju vylepšiť. Rozhodne si postup do finále tento rok nechceme nechať ujsť. Bude veľmi dôležité, aby sme v odvetách uhrali čo najviac v domácich zápasoch a pridali niečo aj na súperových ihriskách. Podporu a zázemie majú baby skvelú, domáce publikum je pravým “siedmym” hráčom na ihrisku. Baby sú navyše skvelá partia, čo je základom pre dobrý výsledok. Nie je to však všetko. Najdôležitejšie je, aby to pochopili práve dievčatá, že byť len dobrá partia nestačí, že musia pridať a pobiť sa o dobrý výsledok v každom jednom zápase. Tieto baby majú určite na to, aby dosiahli na konci sezóny všetko, na čo si zacielime, len musia pochopiť a uveriť, že na to majú. Momentálne je to všetko o hlavách – a aj v tom vidím veľký rozdiel medzi trénovaním mužov a žien. Našťastie, som typ trénera ktorý má rád výzvy – a čím väčšia výzva – tým som lepší, tým ma to viac baví.
Dievčatám a aj tebe budeme silno držať palce, aby sa na ihrisku postupne napĺňali očakávania a najmä, aby ich volejbal všetkých ešte veľmi dlho bavil. Veríme, že výsledky sa dostavia.
Ďakujem, aj ja im to prajem. Lebo to je to najhlavnejšie, aby to robili s radosťou. Potom ide všetko ľahšie. Aj ja verím, že výsledky prídu, ale pre nás je momentálne úspech každý jeden dobre odohraný zápas. Či už s prehrou, alebo výhrou. Dôležité je, aby sme hrali našu hru, to čo trénujeme, to na čo máme a potom sa môžeme postupne zlepšovať.
