Veľa mladších detí v klube ťa ešte nepozná, skúsime preto zistiť najprv niečo z tvojho volejbalového “detstva”. Kedy si začala s volejbalom, spomínaš si ešte čo alebo kto ťa k volejbalu pritiahol a aké boli tvoje prvé dojmy z tréningov?

K volejbalu som sa dostala v roku 2015. Počas vinobrania si mamina všimla klub v sprievode. Keďže ona volejbal hrávala  a bola som na svoj vek dosť vysoká dohodla sa s trénerom, že sa môžeme prísť pozrieť na tréning. Volejbal sa mi hneď zapáčil a začala som trénovať. To som mala osem rokov a vlastne odvtedy to ťahám doteraz.
Na prvé dojmy si moc nepamätám, ale viem že takých malých nás tam veľa nebolo. Keď som videla staršie dievčatá, závidela som im, že si vedia tak dlho pinkať loptu. A vždy som dúfala že aj ja raz budem taká dobrá. Na meno môjho prvého trénera si nepamätám, no potom som mala p. trénera Štamma, trénerku Štammovú, trénerku Sabinu a potom som bola už s Popelášovcami a s trénerom Paťom.

Prešla si tými najlepšími rukami a dotiahla si to až do reprezentačného výberu. Viem, že turnaj MEVZA v Púchove nebol tvoj prvý reprezentačný turnaj, kedy si bola prvýkrát pozvaná do výberu, koľko si mala vtedy rokov a ako to dopadlo? 

Úplne prvú skúsenosť v reprezentácii som mala v roku 2019 kde som sa zúčastnila štvorstretnutia. To je užší výber dievčat z celého Slovenska, z ktorého sa potom vyberá už priamo do reprezentačného družstva, tam som vtedy ešte nepostúpila. Až v roku 2020 ma zavolali na ďalšie stretnutie. Tam som sa udržala až do prípravy na ME 2020 ktoré sa konali v Humennom. Počas prípravy sme boli aj v Česku a Maďarsku. Na majstrovstvách som už nebola, vypadla som ako náhradníčka dva týždne pred začiatkom ME. V januári roku 2021 som sa zúčastnila na turnaji MEVZA v Chorvátsku, dostala som sa tam z miesta náhradníčky. Ale moc som si nezahrala, na ihrisku som bola asi iba tri lopty. Boli to však všetko super skúsenosti, ktoré som zúročila teraz, v januári 2022. Do repre ma pozvali po tom, ako sa zmenili vekové kategórie. Vybrali ma na turnaj MEVZA ktorý sa hral v Púchove a hrala som v základnej zostave.

Kvalifikačný turnaj na ME U17, ktorý sa hral v Púchove ti dal určite veľa nového. Bolo ťažké zladiť sa s inými dievčatami, s ktorými netrénuješ pravidelne? 

Pár dievčat som poznala už predtým buď z minulej repre alebo z domácich zápasov. S ostatnými, ktoré som nepoznala, sme si sadli hneď. Boli sme dobrý kolektív, takže na ihrisku nam to ,,zladenie sa “ problém nerobilo. Možno tam bolo pár takých situácii, kde sme sa nedohodli, že kto zoberie loptu, ale to sa stáva aj v tíme kde sa poznáme už dlho. Postarali sa o nás veľmi dobre, vždy keď sme niečo potrebovali, tak nám bol pripravený pomôcť hocikto z realizačného tímu. Postarali sa o nás aj po psychickej stránke, či už nejakou spoločnou aktivitou alebo motivačným rozhovorom. Celkovo sme sa tam stretli veľmi dobrý kolektív, za ktorý som vďačná.

Spolu ste ako tím odohrali 5 zápasov. Ty si bola vždy v základnej zostave. Ktorý súper bol podľa teba najťažší? A ktorý zo zápasov ti asi najviac utkvie v pamäti?

Každý súper bol lepší v niečom inom, ale myslím si, že sme tam boli tímy vyrovnané.  Pri každom súperovi sme mali taktiku, s ktorou sme sa snažili hrať a niekedy sa nám to podarilo viac a niekedy menej. Asi najviac spomínam na zápas s Fínskom. Bola tam skvelá atmosféra, veľmi sme bojovali. Po tomto zápase som bola fyzicky zničená asi najviac a bolo mi ho aj najviac ľúto, lebo sme ho nakoniec prehrali až v tajbrejku, čiže v piatom sete.

Mali ste veľkú podporu domáceho publika. Prišli sa na teba pozrieť aj tvoje klubové spoluhráčky a kamarátky, tréneri, cítila si na ihrisku ich podporu?

Keďže toto bola pre mňa taká najväčšia udalosť, čo sa týka mojej volejbalovej kariéry, cítila som samozrejme na začiatku veľkú trému a nervozitu. Najviac sa to odrážalo najmä na mojich podaniach, ktorých som zo začiatku veľmi veľa pokazila. Neskôr som si na to všetko okolo zvykla a začala som si to užívať. V hľadisku bolo nenormálne veľa ľudí, bubny, trúbky, všetci fandili. Keď som medzi nimi zbadala  spoluhráčky a trénerov z Pezinka, veľmi moc som sa potešila. Nečakala som, že prídu a bola som ozaj milo prekvapená. Počas zápasu som ich prítomnosť nejak moc nevnímala, musela som sa sústrediť. No po prehratom zápase, keď som ich videla, ako mi kývajú, ako sa na mňa usmievajú, bola som nesmierne šťastná, že prišli. Lebo už len to že si našli čas, že merali tú cestu a prišli, pre mňa znamenalo veľmi veľa.   

Aktuálne hráš za tri naše tímy a máš aj prvé skúsenosti zo zápasov s extraligovým tímom. Tam si si pripísala dokonca 2 bodíky.

Áno, nakoľko som vekovo ešte staršia žiačka, pomáham dievčatám v tých najťažších zápasoch. Zatiaľ ma potrebovali raz, či dvakrát. Oficiálne miesto mám však v kadetkách a juniorkách, kde sa cítim veľmi dobre a s babami sme super kolektív. Do extraligy som dostala šancu zopár krát na domácom zápase a raz som cestovala s tímom do Brusna a raz do Nového Mesta. Je to pre mňa náročné po psychickej stránke, ale sú to super skúsenosti, ktoré určite využijem vo svojich ďalších zápasoch.

Mati, si veľmi talentovaná a šikovná, ale za tvojim doterajším úspechom je určite kusisko tvrdej driny a práce. Pre mnohé mladšie, začínajúce dievčatá si určite vzorom, niektoré ťa ešte nepoznajú, ale spoznajú práve teraz. Je teda niečo, čo by si im chcela odkázať?

Keď som začínala hrať volejbal, tak nebolo mojim snom dostať sa do reprezentácie, chcela som hlavne hrať a hrať dobre. Je dobré ísť do každého jedného zápasu srdcom, na každom jednom tréningu odmakať každé jedno cvičenie poctivo, na doraz a niekedy aj viac. Treba počúvať rady trénerov a aj keď to niekedy vyzerá, že stále dokola robíme tú istú vec, má to zmysel a má to význam. Tréneri vedia čo robia 🙂 Vyzerá to všetko ako drina, ale je to to, čo ma baví a čo mám naozaj rada.

Martinka, ďakujeme za rozhovor, zostaň aj naďalej taká skromná a pohodová baba, aká si doteraz. Si pre veľa mladších dievčat určite vzorom bojovnosti, húževnatosti a tiež toho, že makať na tréningoch sa oplatí 🙂

Viac fotiek z kvalifikácie o postup na ME z Púchova nájdete v našej FOTOGALÉRII.